Hrad čičva

Zrúcanina hradu Čičva sa nachádza severovýchodne od Vranova nad Topľou, nad obcou Sedliská, miestna časť Podčičva.

Dodnes nie je známy presný rok a okolnosti výstavby hradu Čičva. Vďaka strategickej polohe kopca, na ktorom stojí ho mohli postaviť z iniciatívy uhorských kráľov už v 12. storočí, ako súčasť pohraničného pevnostného systému Uhorského kráľovstva proti možným vojenským vpádom zo zahraničia.

Hrad Čičva plnil počas celej svojej existencie strážnu funkciu v priesmyku nazývanom „Porta Polonica“, t.j. Poľská brána, na križovatke diaľkových ciest spájajúcich Vranov a Humenné a na ceste vedúcej od Sárospataku cez Stropkov na sever do Poľska.

Hrad Čičva bol vo vlastníctve rodu Rozgonyiovcov vyše tri storočia. Smrťou Štefana v roku 1523 vymrel rod Rozgonyiovcov po meči a v nasledujúcom roku sa hrad Čičva stal majetkom Báthoryovcov. Najznámejšou postavou z tohto rodu je Alžbeta Báthoryová, ktorá si hrad Čičva doniesla ako veno pri vydaji za Františka Nádasdyho. Hrad sa stal venom ich spoločnej dcéry Kataríny pri jej vydaji za Juraja Drugetha .

Po Drugethovcoch sa v priamej súvislosti s hradom Čičva spomína už iba František Barkóczy, ktorý v januári 1711 vydal hrad Čičvu bez boja cisárskemu generálovi Jánovi Pálffymu. Cisársky generál Lanken rozkázal hrad zbúrať a odvtedy leží v ruinách.

Hrad Čičva je veľmi dobre prístupný pre všetkých návštevníkov nenáročným chodníkom z obce po zelenej turistickej značke. Celý tento výstup trvá cca 10 minút voľným krokom. Táto prístupová cesta je zároveň aj najvhodnejšou pre návštevníkov s detskými kočíkmi a malými deťmi a pre zdravotne postihnutých s doprovodom.